Spriaznene duse-3.cast

2. března 2009 v 15:18 | Kris-Bells |  Pribehy :)♥aj vlastna tvorba=)


SPRIAZNENE DUSE


Autorka:Kris-Bells




3.kapitola










Vsetko islo ako doteras.Kazdy den som podstivo trenovala a ucila sa pouzivat svoju schopnost.Us som ju vedela stopercentne pouzivat.U Volturioucou som bola us viac ako par mesiacou.Bolo to zo pat?Pacilo sa mi tu.Vedela som svoju schopnost-stit pouzivat,tak aby som nechala upirou z nasej gardy vonku a mohli pouzivat schopnosti,ale ostatny-zly upiry nie.Aro bol so mnou velmi spokojny a povedal ze sa blyzi vojna a chcel by ma mat na nej.Vojna,bala som sa ale nemala som co stratit,as na zivot tu vo Volterre.


Jedneho rana,bolo to us polroka co som tu.Felix bol u mna v izbe castejsie ako vo svojej-na mna cakal vyvaleny na gauci.Ja som noc strvila vo svojej malej izbycke alias satniku.Zacala som si mysliet ze mala Heidi s tym Felixom pravdu.Ale Felix mi bol naozaj viac ako kamarat.Jeho citmi si clovek nemoze byt isty,nedava ich totiz na javo,iba niekedy.

-Dobre rano,Bella-pozdravil ma.

-Ahoj,Felix.Aj tebe.-usmiala som sa na nho a hodila sa za nim na sedacku.

-Musim ta sklamat ale nenesiem dobre spravi.-povedal smutne.-Za dva dni sa chistame na vojnu a Aro si zela tvoju ucast na nej .Dvaja upirii bratia Vladimir a Nikolaj ktory pred nami us utekaju viac nes storocie sa na nas pokusia zautocit maju dost velku armadu s novorodenych upirou.Nikolaj roby pokusi na upiroch rozne genetycke mutacie.Upiry potom vyzeraju tak ako ty s filmou.-smutne sa zasmial

Ja som sa nezmohla na slovo.tak us je to tu!Us sa blyzi vojna a ja ani neviem ci sa z nej vratim ziva.Ale moja doterajsia existencia bola dobra a vyhovovala mi.S mojich uvah ma vytrhol as Felixou rozruseny hlas.Asi som musela byt istu dobu mimo.

-Isabella,si v poriadku.-oslovil ma celym menom.

Ja som us konecne nasla hlas a smutne sa na nho usmiala.Chitil ma za ruku a pritiahol si ma blisie k sebe.

-Neboj sa,Bella .Pokoj.-ukludnoval ma.

-Si v poriadku?-opytal sa po 10minutach ticha

-Ano ani neviem co to na mna prislo.Asi len ten pocit ze by som mohla prist o doterajsi zivot a moju tak povediac-rodinu-.-zasmiala som sa.A oprela si hlavu o jeho hrud.

-Ale us to je prec.Som dobre vycvcena a ziadnej vojny sa nebojim.-povedala som bojovnym hlasom a zaskerila som sa na udiveneho Felixa.

-Tak dobre,Bells .Ked to beries takto.-poukazal na mna a pokrcil ramenami.-Aro nas caka dole tak na seba hod nieco pohodlne a zober si ten tmavomodry plast.-povedal a pustil ma.

-Dobre.-

Vstala som a odobrala som sa do satnika-izbycky.Obliekla som si pohodlne rifle biele tricko so spagaovimi ramienkami a obula botasky.Ces seba som si potom prehodila plast a odobrala sa za Felixom ktori tam us cakal tak tiez s plastom.

-Podme!-povedala som a vibehla s izby.

Vzapeti bol za mnou a rozbehly sme sa k vytahom.To bude zaujimave,us sa nemozem tej vojny dockat.Ani neviem co sa to so mnou porobilo ze sa na nu tak tesim.

-Vstupte -ozval sa Arou vazny hlas.

To bol pre mna sok este som ho nepocula tak hovorit.Vazne.Bol to nezvik po tom milom tone,zasmila som sa.

-Bella,Felix.Us sme na vas cakali.-povedal

Ja som sa prvi krat poobzerala okolo seba stalo tam niekolko tuctou upirou.Vsimla som si ze aspon zo 20 bolo novorodenych a dost vyhladovanych.

-Tak ako us iste vsetci viete chista sa vojna.-povzdychol si smutne.-Niesom z toho rad ale mame zbran.Bellu.Ak zablokuje ich dary budeme mat dost velku sancu na vyhru.-poukazal na mna pysne ako otec.

-Vydame sa za hodinu.-povedal a este nas oboznamil so svojim planom na utok.

Mali sme sa ybrat na sever do hor kde mali vraj prechodne sidlo.Tam nas budu cakat .Rataju s tym ze na nas nikto nepouzije dar .Ze tomu ja zabranim.A potom us len staci zlikvidovat -par- upirou a zajat alebo zabit bratou Vladimira a Nikolaja.

NIC ZLOZITE!

Vydali sme sa na cestu isli sme dve hodiny a potom dal Demetri,ktory nas viedol,prikaz aby sme zastali.Vraj sme us dost blyzko aby sme sa rozdelili do skupin.Prva skupina ktoru viedol Demetri sa mala nepozorovane priblizit s prava,druha pod Janinym vedenim rovno a tretia pod Felixovim ,vtej som bola aj ja,s lava.Mala som hned ako tam uvidim cudzich upirou pouzit svoj stit ale nasu gardu nechat s neho vonku aby mohli pouzivat svoj dar.Alebo naopak aby boli nasi imunny som ho mohla preniest na nich v inom ucinku.

-Chodte.-pocula som hlas Demetriho ako nam vyslal signal.

Rozbehli sme sa asi po pietich minutach sme sa dostali na lucku kde stala armada novorodenych a asi tych genetycky zmutovanych upirou.Felix ma chitil za ruku a pritiahol si ma k sebe.

-Ak by sa mi nieco stalo.-povedal-Milujem ta.Od prveho okamihu co som ta uvidel.-povedal a poboskal ma.Ja som mu to oplatila a pustila ho.

Museli sme bojovat jeho vyznanie mi davalo nadej.Pouzila som svoj stit a ocividne fungoval upiri s nepriatelskej skupiny boli zmeteny.

Demetri sa na mna usmial a vrhli sme sa do boja.Vsetci upiry us boli skoro mrtvy aj Nikolaj zajaty ale Vladimir usiel.Ja som to us nezvladala a musela som svoj stit zoslabyt.Podlamili sa mi kolena a ja som padla.Ale v priebehu par minut som tuto uzkost prekonala a mohla som pokracovat.

-Demetri,zvladnete to chvilu bezomna? Idem najst Vladimira.-povedala som smerom k Demetrimu.

-Ano Isabella chod -usmial sa.-Us je to podkontrolou.Tu us nemusis byt .Chod a najdi ho.-povedal a ja som isla.


Rozbehla som sa smerom do lesa,kde som ho vydela utekat.Bola som us daleko za lukou.Rozhliadla som sa okolo ale necitila som pritomnost upira .Ale moje zmysli mi hovorili ze je nieco zle ze sa blyzi nebezpecenstvo.

Zrazu som pocitila ostru bolest.Dost co som bola vycerpana zo stitu.Este ma niekto hodil o tvrdy kmen stromu ktory sa podo mnou zlomil.

A potom ked us bolo neskoro som ho zazrela.Stal predo mnou a drzal moje ruky ako vo zveraku nemohla som sa pohnut.

-Malicka ,sem si nemala chodit.-usmial sa Vladimir predo mnou.-Ty musis byt ten kvietok co blokoval nase day?Vsak.-

-Pusti ma!-povedala som bezhlastne.

-To ani nahodou.Nebudem klamat zisla by si sa mi ale ja us som tuto bytku prehral.Aspon im zabijem ich tajnu zbran.-usmial sa milo.

Ja som akokeby skamenela.Jeho slova mi zacali dochadzat.Blyzi sa moj koniec.Co aspon som prezila kratky dobry zivot-existenciu.No ak sa tomu da hovoryt-dobra-.Chudak Felix.Miloval ma.Mozno som s nim mohla byt stastna.To sa us asi nedozviem.

-Nemala si sem chodit sama-povedal a naklonil sa k mojmu krku.

Pocitila som hroznu bolest na krku as som vykrikla.Upir mi vytrhol kus masa.

-Bella.-pocula som hlas a nieco Vladimira stiahlo zo mna.-Nieee.-zakrical upir.

Ja som sa zviezla k zemi a upadla do bezvedomia.


Upadla som do bezvedomia ale to len na par minut,lezala som na zemi ale nebola som schopna vstat,krcila som sa vo velkych bolestiech.Zacinala som pred sebou vydiet obrisi dvoch upirou.Bili sa.Bol to Vladimir a zda sa mi ze Felix?Ano bol to on a bojoval aby ma Vladimir nezabil.Za to sa mu musim ak prezijem-o com pochibujem.Musim sa mu podakovat.


ZVLASTNY POHLAD:

Zatial co bela upadla do bezvedomia prisiel Felix a vyzval Vladimira na suboj alebo skvor,chcel ho zabit za to co urobil Belle.Vladimir a Felix bojuju,vyzera to tak ze Felix by us us vyhral ale nieje to tak.Vladimir vyuzil jeho chvilkovu nepozornost a prekvapil ho zo zadu.Zlomil mu vazi a Felix padol mrtvi na zem.Vladimir sa ho chistal roztrhat...

KONIEC ZVLASTNEHO POHLADU!




Vydela som cely ich suboj ale ako by som mala pred ocami zahmlete.Nemohla som rozoznat kto je kto.Bolo vydiet ze jeden upir vihrava a us sa chistal toho druheho zabit,ale ten vyuzil prilezitost a zautocil na druheho zo zadu.Skocil nanho a zlomil mu vazi.Upir sa zviezol mrtvy k zemi.Pychlo ma pri srdci-ktore us aj tak dlho nebilo.Hadam to nebol Felix.

Potom som nadobro upadla do bezvedomia .

Ked sa mi oci znova otvorili lezala som vo svojej malej izbicke-satniku.Hlava ma uplne bolela a telo som mala ako dolamane.Viem je to nezvicajne,ved upir by nemal citit bolest.Nieje to tak?Ale citila som aj inu bolest ale este som nevedela aku.Nic som si skoro nepamatala.Pokusila som sa postavit ale prilis prudko.Tak som sa musela pridrzat okraja sedacky.Chcela som si ist overit svoju teoriu a skontrolovat Felixa.

-Na to ani nemysli,Isabella.-povedal hlas ale nepatril Felixovy.

Bol to Demetri opieral sa o dvere a hladel na mna zo smutnymi ocami. Ooou,hadam nie.

-Demetri,co sa stalo?-

-Zautoscil na teba Vladimir a vytrhol ti kus masa z krku,ale nasli sme ho a zrastol ti ku krku.Ale tu satku si nedavaj zatial dole-pre istotu.Mas stastie keby sme prisli neskoro bolo by po tebe a bola by si...-odmlcal sa.

As potom co povedal som si vsimla ze mam okolo krku obviazany kus z plasta.

-A kde je Felix?-opytala som sa a hlas sa mi triasol.

Keby bol v poriadku us tu je.ALe urcite sa len spametava s utoku.Hadam...

-Mrzi ma to Isabella.Nas vsetkych ale Felix to neprezil...Snazil sa ta zachranit a zaplatil za to vlastnym zivotom.-povedal a dival sa do zeme.-Bude nam vsetkym chibat.A viem ze hlavne tebe boli ste si blizsi.Felix ta mal rad Isabella,a chcel aby si to vedela.-povedal a nechal ma samu.

-Nie-povedala som bezhlastne.

Keby som mohla plakat prave teras by mi tiekli slzi.Sedela som na posteli a nemohla som sa z toho spametat.Ako je to mozne?
Hlavu som si dala do dlani.Ako to je mozne preco ma vlastne zachranoval?Preco?Preco je zivot taky kruty...

takto bez pohnutia som tam sedela asi tri dni.


Vsetko sa vrati do poriadku.Do starych kolaji.Hovorila som si .Ale nie.Nevrati Felix je mrtvy a us to nebude ako obycajne us to tu nebude ako pred vojnou.


Vybrala som sa do jedalne a celoucestou som si opakovala ze to bude Ok.








Po par mesiacoch sa vsetko vratilo do normalu, aj ked na Felixa nikto nezabudol.Ako by sme aj mohli.Bol vo Volterre prilis dlho aby sa na nho zabudlo zo dna naden ci s mesiaca na mesiac!A bol dobry vojak,pre Ara velmi dolezity.


Ale us mi zacali mury Volterry liezt na nervy .Zacala som to tu nenavydiet...



KONIEC 3.kapitoli









 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama